Odevná návrhárka Zuzana Kedroňová, zakladateľka značky udržateľných svadobných šiat Yoora Studio, premýšľa nad tvorbou inak ako v bežných salónoch. Polyester vymenila za certifikované organické materiály a tortové strihy za splývavé modely inšpirované štýlom 40. a 50. rokov. Svoju prácu miluje natoľko, že sa stala aj jej koníčkom a životný optimizmus by jej nejeden mohol závidieť. So Zuzanou sme sa stretli v jej útulnom bratislavskom ateliéri, kde nás nechala nahliadnuť do zákulisia svojej tvorby a porozprávala nám o svojom detstve, svadbách na Slovensku a aj o plánoch do budúcnosti.

text: Veronika Ohrádková | fotky: Alexandra Hrašková

Kde si vyrastala? Aká bola tvoja cesta k návrhárstvu?

Som rodená Liptovčanka, pôvodom z Ružomberka. V poslednom ročníku gymnázia som sa rozhodla, že sa profesne vydám úplne iným smerom, než som bola vedená celých 10 rokov. Vzali ma na návrhárstvo do Liberca, kde som si odchodila 4 roky, pomedzi to absolvovala nejaké stáže a magistra mám z Bratislavy.

Viedli ťa rodičia k ručným prácam?

Áno, moja mama šila rada a aj ma k tomu od malička viedla. My sme hlavne nenakupovali oblečenie v bežných obchodoch, ale v sekáčoch. Kedže tam je často problém nájsť niečo čo ti sadne, tak som si musela veci prerábať. Prvý krát som si sadla za stroj v štrnástich a skončilo to veľkým fiaskom. Celý som ho rozbila!

Spomínaš si na prvý podnet, ktorý ťa motivoval k návrhárstvu?

Bola ním školská psychologička v poslednom ročníku gymnázia. Ja jediná som totiž z 27 detí nevedela na akú vysokú školu chcem ísť. Bila sa vo mne teoretická stránka s tou umeleckou. Ako študent osemročného gymnázia som si o sebe totiž nemyslela, že mám vlohy na štúdium návrhárstva. Práve školská psychologička ma namotivovala k tomu, aby som to skúsila. Rodičom som 3 mesiace nepovedala, že chodím na výtvarnú prípravu, lebo som si myslela, že ma budú odhovárať.

Ako si sa dostala k svadobným šatám?

Svadobné šaty sú dosť špecifický produkt. Asi ako každý, kto vychodí umeleckú školu, tak aj ja som rozmýšľala čo s načatým životom. Napríklad každý rok vyjde z VŠVU aspoň 5 magistrov. Konkurencia je veľká a ak sa nejakým spôsobom chceš uchytiť, musíš si vytvoriť klientelu. Ja som začínala ako návrhárka v Bepone a paralelne som pracovala v svadobnom salóne. Do práce v salóne som sa úplne zamilovala, ale neboli tam šaty, ktoré by boli podľa “mojich predstáv”. V tej dobe ku mne začali okľukou chodiť nevesty a už vtedy som počas roka vytvorila tak 5 - 6 modelov šiat na zakázku - bez toho, aby som sa nejak prezentovala. V tom momente mi došlo, že ma to strašne baví! Vedela som ale, že nechcem šiť z konvenčných materiálov. Napríklad taký polyester proste nechceš mať na sebe počas svadobného dňa.

Prečo sú pre teba udržateľné materiály dôležité?

Pre mňa to bola jediná možná voľba. Urobila som si výskum materiálov a jediná voľba boli pre mňa prírodné certifikované organické materiály ako mierumilovný hodváb, bio bavlna, bambusová viskóza, bambusový satén, hodvábny žoržet, organická krajka a tak ďalej. Povedala som si, že buď to budem robiť z nich, alebo to nebudem robiť vôbec. Nechcela som pracovať s konvenčnými materiálmi. Napríklad taká obyčajná bavlna - je to síce prírodný materiál, ale koľko tisíc litrov vody sa spotrebuje na jej produkciu. Keď viem, že existujú aj iné možnosti, tak prečo ich nezahrnúť do svojej tvorby. Je to relatívne jednoduché.

Spomínaš si na nejaký impulz, kedy si si povedala, že sa chceš venovať práve udržateľnej tvorbe?

Pamätám sa. Bol to asi tretí ročník na výške, veľa sa hovorilo o páde továrne Rana Plaza v Bangladéši. Predtým, než sa to stalo, sa toľko nevedelo o tom, že tam šili reťazce ako Zara, H&M a ďalšie fast fashion značky. Vtedy mi došlo, že nechcem podporovať takýto systém. Zažila som si aj kreatívnu krízu, lebo mi prišlo zbytočné, aby som vytvárala niečo nové, keď už všetko vlastne vytvorené je. Nakoniec som pozmenila aj svoju bakalársku prácu na návrat k remeslám. Prešla som si prerodom a uvedomila som si, že sa to dá a že to chcem robiť inak.

Pozn. O páde továrne Rana Plaza sme písali podrobne v článkoch Fast vs. Slow Fashion aneb nový trend (nejen) Instagramu a 10 důvodů levného oblečení aneb kdo ušil mé triko?

Ako si si dopracovala k svojmu svadobnému štýlu? Čo je tvojou inšpiráciu pre strihy?

Ku každým šatám sa staviam tak, že by som bola ochotná si ich na svoj svadobný deň aj sama obliecť. Nachádzam inšpiráciu v svadobných šatách našich starých mám, ale aj v štýle 40. a 50. rokov. Sú to často úplne nadčasové kúsky! Inšpiruje ma secesné obdobie, Belle Époque alebo Art deco.

Sleduješ trendy v svadobných šatách?

Prehľad mám, ale najviac u mňa po tých 2 rokoch funguje počúvať a pozerať sa. To, čo je trendy, nemusí sedieť každému. Je pre mňa dôležité, aby šaty nechali vyniknúť osobnosť nevesty. Napríklad keď príde slečna, ktorá má väčšie poprsie, tak jej ideálne ponúknem niečo splývavé, menší rukáv, vpredu gombíky, to jej hneď vyrovná postavu.

Aké sú svadby na Slovensku? Na čom by nevesty mali popracovať a čo im ide?

Myslím, že ja osobne žijem v bubline. Väčšinou ma totiž neosloví slečna, ktorej sa nepáči štýl šiat, ktoré tvorím. Slečny, s ktorými sa stretávam, premýšľajú nad svatbou ako celkom, dávajú si záležať na detailoch, riešia materiály. Chcú si svoj svadobný deň užiť a celkovo sa toľko neprispôsobovať rodine.

Vnímaš nejakú zmenu i v otázke udržateľnosti? Vyhľadávajú ťa ženy preto, lebo vedia, že šiješ z udržateľných materiálov?

Určite. Mám aj také nevesty, ktoré chcú celú svadbu udržateľnú a riešia to do detailov. Napríklad si chcú nechať po svadbe šaty prešiť, miesto kytice majú sušené kvety alebo zakázali hosťom nosiť kvety v celofáne.

Je možné si u teba šaty požičať, alebo šiješ len na mieru?

Každý jeden model je prispôsobiteľný. Nevesta si môže napríklad pridať vlečku, čipku, zväčšiť výstrih a podobne. Ak má záujem, viem jej po svadbe šaty prerobiť tak, aby boli nositeľné na bežný deň. Môžu sa napríklad skrátiť, odpojí sa vrchná časť od spodnej a vznikne blúzka a sukňa. Alebo sa z nich dajú vytvoriť aj nohavice. Teraz mám jednu nevestu, ktorá chce z vrchnej časti prešiť košieľku a sukňu ponechať. Keď sa jej narodí dcéra, tak sa zo sukne ušijú šaty na krst.

Napád s prešívaním šiat vyplynul časom, alebo si ho riešila od začiatku?

Riešila som ho od začiatku, lebo nemôžeš byť udržateľná len v zmysle materiálov. Tie materiály sú skrátka tak skvelé, že ich chceš nosiť aj bežne.

Kam by si svoju tvorbu chcela posunúť?

Chcem vytvoriť ready-to-wear kolekciu. Premýšľala som, či tvorbu posunúť za hranice, ale mrzelo by ma, že by som stratila osobný kontakt s nevestami. To ma na tvorbe baví najviac, keď si prejdem s nevestou jej priania, vytvorím jej šaty na mieru a nakoniec vidím radosť v jej očiach.

Šiješ si veci na seba?

Kedysi som na to mala viac času, čo ma mrzí, lebo mám veľa nápadov. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že už viem čo mi pristane a v čom sa cítim dobre. Neexperimentujem, mám pár kúskov v šatníku, ktoré nosím dokola. Práve takýmto štýlom by som chcela pripraviť aj ready-to-wear kolekciu - ušiť si ju na seba. Riadim sa totiž tým, že si na seba nedám nič, za čím si nestojím.

Akú knihu momentálne čítaš?

Yuval Noah Harari - Sapiens

Ako vyzerá tvoje typické sobotné ráno?

Ja si neviem urobiť voľno ani cez víkend. Milujem svoje štúdio a nevadí mi chodiť do práce aj v sobotu. Dostala som sa do zaujímavého štádia, kedy je moja práca aj mojím osobným životom a môj osobný život je mojou prácou, tak to nedokážem úplne filtrovať. Uvedomujem si, že ma to raz možno dostihne, ale zatiaľ mi to nevadí.

Obľúbená kaviareň v Bratislave?

Viecha malých vinárov na Košickej. Tam sme chodili každý večer na víno a kozí syr, keď som tu bývala.

Obľúbený sekáč?

Textil house (Vintage sekcia) na Hlavnom námestí.

A otázka na záver - aké sú tvoje vysnívané svadobné šaty?

Ako som spomínala, uvedomujem si, aké strihy mi pristanú, takže by to bola slávnostná verzia niečoho, čo denne nosím. Napríklad mám hrozne rada zavinovacie blúzky, veľké rukávy do objemu a tak trochu do retra. Mali by byť ale také, aby som to bola stále ja.

Môžete si tiež prečítať článok o tipoch na miesta, kde kúpiť zodpovedne vyrobené vianočné darčeky.

Magazine