Text a foto: Karo

Skrze sociální sítě jsme dostali možnost nahlédnout do životů lidí, které osobně neznáme a k nimž si můžeme vybudovat vztah “staré známé”, protože s nimi trávíme a prožíváme všechny jejich starosti i radosti…

Tak nějak bych definovala i můj vztah k Zuz, se kterou jsem se osobně setkala až při tomto rozhovoru. Její blogové zápisky čtu vůbec nejdéle a je zajímavé pozorovat všechny životní změny, které se za tu dobu udály. A jedna taková ji čeká i nyní - narození prvního dítěte.

To slunné odpoledne jsme si nad kávou povídaly o vystoupení z komfortní zóny, ženských vzorech nebo vnitřní motivaci..

Jaký jsi měla víkend?

Príjemný a hektický zároveň. Boli sme na svadbe kamarátov a po dlhej dobe stretli ľudí, ktorých sme nevideli roky. Sociálnu sobotu však vykryla nedeľa strávená s Pokojovkami. Najbližší týždeň nás čakajú tri realizácie a tak sme celý deň presádzali rastlinky. Dokopy ich bolo niečo cez sto.

Jeden čas jsi hodně cestovala. A co tak vím, vždy se v dané zemi snažíš pobýt delší dobu. Jaká cesta byla nejdelší?

Jednu dobu som cestovala naozaj veľa a čo mesiac, to som mala v diáry minimálne jeden víkendový eurotrip. Postupom času som však z toho začala byť unavená a otrávená a výlety prestali byť zábavou, čo bola škoda. A tak padlo rozhodnutie odchádzať minimálne na týždeň a dlhšie, čím sa moje cestovanie značne zvoľnilo a spomalilo. Najdlhšia cesta bola asi tohtoročná India, kde sme boli niečo cez 6 týždňov a aj tak to bolo na Indiu málo. Január a február sú na dlhšie výlety najideálnejší čas, všetko sa pomaly rozbieha, nič sa dokopy nedeje a tak nevadí, keď tu človek nie je.

Co člověk získá, vystoupí-li ze své komfortní zóny?

Človek sa toho na cestách dozvie veľa hlavne sám o sebe. Dlho som si o sebe myslela, že som spoločenská a že rada stretávam nových ľudí. Omyl. Čím som dlhšie na cestách, tým uzavretejšie sa správam a užívam si to. Stačí mi rozprávať sa iba s Davidom (priateľ - pozn. red.). Som ticho, viac premýšľam a dostávam sa hlbšie do seba, čo je veľmi príjemné.

Co se s tebou děje po návratu z cest, když strávíš měsíc v cizí zemi?

Zabehnúť sa späť do pražského života je pre mňa vždy veľmi náročné, aj keď sa domov teším. Prvé dni po príchode z Ázie, kedy si uvedomím, ako málo nás tu žije, aké je tu ticho alebo aké veľké domy máme, sú najvtipnejšie. Veľmi pomaly si dávkujem aj kamarátov - maximálne dvoch-troch na týždeň - snažím sa byť čo najviac sama, aklimatizovať sa, varím si všetky jedlá, na ktoré som sa tak tešila a veľmi veľa spím, aby som čo najrýchlejšie vykryla jet lag.

Jak se v průběhu času proměnily tvé ženské vzory?

Keď som bola mladšia, boli nimi klišé ako Audrey Hepburn, lebo kto by ju neobdivoval. Postupom času sa moje ženské vzory zreálňovali a dnes sú nimi hlavne ženy v mojom okolí - mamina, kamarátky, všetky tie, o ktorých životoch viem viac, ako len to, čo mi ukáže internet. A tak isto sa mi to mení podľa fázy, ktorú prežívam, momentálne sú mojím veľkým vzorom napríklad všetky ženy, ktoré majú dvojčatá. Úplne iracionálne som sa totiž bála, že budem jednou z nich a tak, keď vidím matku s dvojčatami, usmejem sa na ňu. Za to, že vychovávajú dve deti naraz a že sa z toho nezbláznili, sú v mojich očiach hrdinkami.

Která kniha v tobě posílila pocit ženství a feminismu?

Čokoľvek od Eleny Ferrante.

Kdyby si nepotkala holky z Pokojovek, jak by teď vypadal tvůj život a práce?

Práve prednedávnom som nad tým premýšľala a popravde vôbec neviem, čo je celkom logické. Človek nevie, ako by veci vyzerali, keby boli inak. Možno by som robila niečo iné, vlastné, možno bola zamestnaná niekde, kde sa zaoberajú udržateľnosťou. Čo viem je, že by som už nemohla pracovať pre niečo, čomu naozaj neverím. To som si vyskúšala v ZOOTe a som rada, že už nemusím.

Jak se změnil blogerský svět za dobu, co píšeš?

Neuveriteľne. Začínala som pred deviatimi rokmi, kedy bolo zo všetkého najdôležitejšie mať veľa oblečenia a prichádzať stále s novými a novými outfitmi. Tie veci som v reálne ani nenosila, len sa v nich fotila. Z dnešného pohľadu to bolo šialené. Dnes sú blogy iné, ide o človeka, ktorý ich píše, o veci, ktorým sa venuje a fotky hrajú druhé husle. Na tie je Instagram.

Co tě dokáže rozčílit?

Tak napríklad, keď ľudia nevedia používať Google a na všetko sa pýtajú.

Jaká je tvá nejoblíbenější aplikace v mobilu?

Celkom často sa to mení, podľa toho, čo momentálne riešim. Ale veľkou stálicou je Instagram, ktorý síce nemá úplne najlepší marketing, mňa však baví kvôli ľuďom, ktorých sledujem a eko, slow living, zero waste radám, ktoré u nich vždy nájdem.

Prošla sis obdobím opulence i minimalismu. Jak bys třemi slovy popsala styl, který nosíš právě teď?

Prírodný, praktický a môj.

Co v tvém podání znamená Slow Fashion?

Pomalá móda je tá, ktorá vydrží. V ideálnom svete pomalá móda neubližuje a je tvorená s čo najväčším ohľadom na všetky jej kroky - od nadčasových návrhov, cez spracovanie materiálu, samotnú výrobu, komunikáciu, až po jej distribúciu do sveta. V menej ideálnom, avšak stále veľmi dôležitom a pomalom, sú to kúsky, ktoré sa netočia ako na bežiacom páse, ale keď už ich človek v šatníku má, vie o nich a naozaj ich nosí.

Kousek šatníku, který bys nedala nikdy z ruky?

Moje nohavice od Jesse Kamm. Bola to veľká investícia, nikdy nezabudnem ako mi pri platení búchalo srdce, neľutujem však ani jednu korunu.

Po čem sáhneš ve chvíli, když máš na rozmyšlenou pět minut? Jaká je tvá uniforma?

Teraz, v lete, po šatách a trvá mi to často aj menej ako päť minút. Milujem ich, keďže stačí jeden jediný kúsok a vyrieši sa ním všetko.

A jakou nejzbytečnější věc sis za poslední dobu pořídila?

Poslednú dobou nakupujem veľmi málo a snažím sa premyslieť si každú jednu vec, stále sa mi však stane, že sa nechám zlákať okolnosťami. Tak napríklad minulý rok v New Yorku. Mám veľmi rada Everlane a tak som si tam, relatívne bez rozmyslu, kúpila biele sandálky na podpätku. Pre vysvetlenie, nenosím opätky, ani malé a ani biele topánky. Takže hoci sa jednalo o udržateľnú značku, bol tento nákup totálny rozmar.

Popsala bys prosím tvou každodenní péči o pleť?

Čistiaci gél, tonikum alebo pleťovú vodu a krém. Každé ráno a každý večer.

O jaké vůni by se dalo říct, že je tvá "osudová”?

Žiadnu nemám, prikladám však slovíčko zatiaľ. :)

Jaké produkty používáš v péči o pleť?

Nedám dopustiť na českú značku Onest a to hlavne na ich čistiaci gél a balančnú masku, krém mám už roky rovnaký od Dr. Hauschka a pleťové vody od Nobilis Tillia.

Co tě žene kupředu?

Možno to znie hlúpo, ale život samotný. Nemám žiadne dlhodobé plány, neviem čo bude za rok a nevadí mi to. Som zástancom názoru, že sa veci dejú, ak im ide človek naproti a tak sa snažím žiť najlepšie ako viem. A zatiaľ mi to vychádza. Posledné dni som za všetko - lásku, celé tehotenstvo a fakt, že sa čochvíľa narodí, ľudí, ktorých okolo seba mám, Pokojovky a že mám opäť chuť písať, prichádzajúcu jeseň, pokoj po relaxácii - obzvlášť vďačná a opakujem si, že žijem ten najlepší zo všetkých životov.

Magazine