Marta Fandlová je študentka žurnalistiky a klimatická aktivistka. Venuje sa skúmaniu problematiky globálneho otepľovania a klimatických zmien, stážovala u slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej a iniciovala na Slovensku štrajky Fridays for Future. Čo považuje za najväčšiu výzvu pre našu generáciu a ktoré ekologické problémy sú podľa nej na Slovensku najpálčivejšie? Marta nám v rozhovore porozprávala nielen o jej ceste k ekológii, ale aj o tom, čo môže pre životné prostredie urobiť každý z nás ešte dnes.

text : Veronika Ohrádková // foto: Barbora Kmeťková // korektúra textu: Andrej Sýkora

Štúdium, stáž a cesta k ekológii

Čo ťa na štúdiu žurnalistiky najviac baví?

Na štúdiu žurnalistiky ma najviac baví to, že mám do veľkej miery slobodu v tom, čo robím. Je to veľmi slobodné štúdium, vďaka ktorému mám čas aj na iné veci. Naučila som sa vďaka tomu štúdiu lepšie písať, kreatívne myslieť, rovnako sa na katedre práve učím robiť dobré podcasty. Práve tvorenie podcastov ma baví asi najviac, rada sa totiž s ľuďmi rozprávam o čomkoľvek.

Viedli ťa rodičia k záujmu o ekológiu? Ktorý moment tvôjho života ťa priviedol k tomu, čím sa teraz zaoberáš?

Myslím si, že rodičia ma k tomu až tak neviedli, čo im samozrejme nezazlievam. Najviac som sa naučila práve na Novom Zélande, kde som bola pred piatimi rokmi a učila som sa tam anglický jazyk. Tá škola, ktorú som navštevovala, sa volala Coromandel Outdoor Language School a študovala som v maličkom meste Whitianga. Práve tam ma priviedli ku záujmu o enviromentálne témy, nakoľko sme väčšinu času trávili pri mori alebo v prírode. V rámci voľného času sme sadili stromy pri povodí riek, upratovali odpadky a podobne. Práve tam som si uvedomila, aký krásny majú vzťah ku prírode a ako nesmierne si ju vážia. Odvtedy som sa na všetko začala pozerať inak.

Stážovala si u slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, za čo všetko si mala zodpovednosť? Čo ťa na stáži najviac prekvapilo a na čo máš pekné spomienky?

Stážovala som v prezidentskom paláci na komunikačnom oddelení dva mesiace pod vedením hovorcu pani prezidentky Martina Strižinca. Primárne som sa starala o Instagram pani prezidentky a pomáhala som s čímkoľvek, čo potrebovali. Vďaka tomu som sa naučila najmä komunikovať rôzne spoločenské témy. Veľmi veľa ma to naučilo. Veľmi ma motivovalo to, že som bola obklopená tak múdrymi a vzdelanými ľuďmi. Posunulo ma to vpred a motivovalo ma to k tomu, aby som začala na sebe ešte viac pracovať.

V prezidentskom paláci prispievajú k rozvoju biodiverzity tým, že chovajú včely a produkujú vlastný med. Tým potom obdarúvajú oficiálne prezidentské návštevy. Pani prezidentka Čaputová je tiež známa svojou podporou ekologických iniciatív. Namotivovala ťa stáž k ekologickému aktivizmu?

Som veľmi rada, že sa pani prezidentka tak intenzívne venuje práve enviromentálnym témam a ekológii. V tejto dobe je naozaj veľmi dôležité neustále upozorňovať na to, prečo treba chrániť prírodu a životné prostredie. Veľmi sa teším, že podporuje všetky enviromentálne iniciatívy a takisto ma veľmi teší, že neustále upozorňuje verejnosť na to, že sme v klimatickej kríze. Žiaľ, veľa politických lídrov na tieto témy neupozorňuje a preto ma veľmi teší, že je pre pani prezidentku táto téma dôležitá. Pani prezidentka je mojim obrovským vzorom a motiváciou, vďaka ktorej pokračujem naplno v tom, čo robím.

Láka ťa akademická cesta či politika, alebo by si chcela zostať pri žurnalistike?

Momentálne sa učím najmä to, ako komunikovať klimatickú krízu a ako sa o rôznych témach, ktoré sa týkajú ekológie, rozprávať s ľuďmi. Chcela by som, aby každý z nás pochopil, že máme problém a že každý z nás môže byť súčasťou problému, ale aj riešenia. Čiže momentálne sa nechávam unášať prúdom a uvidím, čo všetko mi to prinesie.

Sociálne siete ako hlas mladej generácie

Vzdelávaš a informuješ ľudí o klimatickej zmene skrz príspevky na instagramu. Ako tento nápad vznikol? Myslíš, že je Instagram tá správna platforma na vzdelávanie mladých ľudí?

Myslím si, že práve Instagram je tá najsprávnejšia forma, ktorou vieme zaujať mladých ľudí. Na Instagrame trávia veľmi veľa času a preto je dôležité, aby sa vďaka nemu začali aj vzdelávať. Nápad vznikol veľmi zaujímavo. Jeden deň som nahrávala podcast s Marekom Machom o Mladí proti fašizmu. Počas nahrávania podcastu sme sa veľa rozprávali o spoločenskej zodpovednosti a zistili sme, že toho máme veľa spoločného. Povedal mi, že okrem fašizmu ho trápi aj to, že stále nepripisujeme dostatočnú váhu práve ochrane prírody. Mňa trápila klimatická kríza a tak sme sa zhodli, že by bolo super, keby sme do toho šli spoločne.

Stretávaš sa na sieťach aj s negativitou a útočnými komentármi? Ak áno, ako sa ti s nimi darí vysporiadať?

Samozrejme, že sa s tou negativitou stretávam, ale vôbec si ju nepripúšťam. Snažím sa aj na negatívne komentáre odpovedať s láskou a zistiť, prečo sú ľudia tak negatívni. Najviac sa stretávame s popieračmi klimatickej krízy. Práve týmto popieračom potom zvyknem napísať do súkromnej správy, pošlem im fakty a rôzne vedecké štúdie a zatiaľ skoro všetci uznali, že mám pravdu. Dokonca sa ospravedlnili.

Myslíš si, že sa naša generácia zaoberá klimatickou zmenou viac do hĺbky než generácia našich rodičov a starých rodičov?

Myslím si, že práve mladí ľudia si túto tému pripúšťajú viac, nakoľko sa ich to bytostne dotýka. Podľa najnovších, najnegatívnejších prieskumov od vedcov nám možno ostáva už len 20-40 rokov na planéte.

Iniciovala si na Slovensku štrajky Fridays for Future. Myslíš, že toho na Slovensku robíme pre ochranu životného prostredia dosť?

Nemyslím si, že robíme dosť, ale určite je to lepšie ako pred rokom a pol. Pred rokom a pol sme iniciovali štrajky Fridays for Future a vtedy sa o tejto téme skoro vôbec nerozprávalo. Veľmi sa teším, že sme o nej začali verejne diskutovať. Nerobíme dosť, ale teším sa práve z maličkostí a z toho, že ideme správnym smerom. Dúfam, že časom všetci pochopíme, aký veľký problém máme a že je len na nás, ako to všetko dopadne.

Darí sa ti pozitívne ovplyvňovať aj svoje najbližšie okolie?

Áno, cítim, že vďaka tomu, že som zmenila ja svoj pohľad na mnohé veci, tak ho zmenili aj ďalší, čo ma teší. Napríklad som dva roky vegetariánka, polroka vegánka a nenakupujem rok žiadne oblečenie vo fast-fashion reťazcoch. Vnímam, že inšpirujem napríklad moju mladšiu sestru, ktorá ho už tiež nenakupuje, ale získava napríklad na swape alebo v sekáči.

Klimatická kríza a tipy pre každého jednotlivca

Čo považuješ na Slovensku za najpálčivejší ekologický problém? Aké najväčšie chyby podľa teba ako ľudstvo robíme, keď ide o klímu?

Podľa mňa je najväčší problém to, že si to stále nevieme ako ľudstvo priznať, čo ma veľmi mrzí. Základná vec, ktorú by sme mali podľa mňa spraviť by malo byť to, že si konečne priznáme, že máme problém. Od tohto kroku sa všetko začína a odvíja. Ak si priznáme, že máme problém, tak potom je dôležité, aby sme sa odmalička začali vzdelávať a učiť o ekológii, udržateľnosti, o ochrane prírody, klimatickej kríze. Napríklad v Taliansku majú od školského roku 2020/2021 povinné predmety, ktoré sa dotýkajú týchto tém. Veľmi si želám, aby Taliansko išlo príkladom všetkým európskym štátom.

Máme na Slovensku niekoho ako Greta Thunberg? Kto ťa inšpiruje, kde hľadať relevantné informácie, a ktoré weby sa oplatí sledovať?

Posledné týždne trávim veľa času s Natáliou Pažickou, Zuzkou Dutkovou z Platformy udržateľnosti, Miškom Sabom, Jakubom Filom či Jakubom Hrbáňom z Fridays for Future. Vzájomne sa podporujeme a vymýšľame rôzne spoločné mobilizačné aktivity. Práve ich odporúčam sledovať. Myslím si, že sme pochopili, že sa musíme spojiť a robiť veci spoločne, nakoľko vďaka tomu naberáme na sile. Čaká nás toho naozaj veľa a držíme spolu.

O problémoch klímy nielen hovoríš, ale snažíš sa predostrieť aj riešenia. Ukazuješ, že všetko začína u nás – jednotlivcov. Akých 5 tipov by si dala človeku, ktorý sa snaží žiť udržateľnejšie a v súlade s prírodou?

Vzdelávať sa o týchto témach, nenakupovať oblečenie vo fast-fashion reťazcoch, eliminovať v jedálničku živočíšnu výrobu, uprednostniť bicykel alebo prechádzku pred autom, mať otvorenú myseľ a rozprávať sa s kýmkoľvek o tomto probléme.

Vnímaš ekológiu ako svoje poslanie?

Áno, cítim, že je to niečo, o čom je potrebné rozprávať a veľmi rada o tejto téme rozprávam. Nechávam život plynúť a sám od seba ma vedie týmto smerom. Tak to príjmam.

Mnoho značiek vníma udržateľnosť a ''zelenosť'' svojich kampaní ako trendy marketingový ťah. Je podľa teba ťažké odhaliť greenwashing?

Áno, toto je naozaj náročné odhaliť. Najviac rozumiem práve textilnej výrobe a škodlivému vplyvu textilného priemyslu na našu planétu. Práve v tejto oblasti to odhaliť viem, ale pri ďalších oblastiach je to niekedy náročné. Páči sa mi napríklad to, že IKEA začala predávať nové vegánske guličky a chce vďaka ich predaju eliminovať uhlíkovú stopu. To je síce pekný krok, ale všetci vieme, ako škodí IKEA prírode. Bola by som radšej, keby neinvestovali do zeleného marketingu, ale aby znížili svoju uhlíkovú stopu práve menšou výrobou a rovnako neničili lesy a prírodu.

Sebaláska a svet budúcnosti

Dovoľuješ sama sebe robiť chyby?

Áno, konečne som v tej fáze, že si to dovoľujem a uvedomujem si, že nikto nie je dokonalý a ani ja nie som dokonalá. Dlho to trvalo, ale konečne som to vo svojich 24 rokoch pochopila. Dovoľujem si konečne robiť chyby, rušiť stretnutia, keď sa na to necítim, nesplniť všetky úlohy z to-do listu, prespať celý deň, ak to potrebujem. Nikto nie je dokonalý a ani ja. Treba počúvať svoju dušu a dovoliť si oddychovať.

Čo robíš, keď máš krízu?

Snažím sa prijať zlé aj dobré dni, také, aké sú. Väčšinou idem do prírody, vypnem mobil a snažím sa spraviť hlboký nádych a výdych. Pomahajú mi meditácie, jóga a príroda.

Ktorú svoju vlastnosť máš na sebe najradšej?

Som dosť otvorená a empatická, to mám na sebe najradšej. Rada sa rozprávam s kýmkoľvek o čomkoľvek a vďaka tomu viem pochopiť svet z rôznych perspektív. To ma na sebe baví.

Ako spomaľuješ svoje telo a myseľ?

Dobrým čajom, meditáciou, prechádzkou v prírode a spánkom. Spánok je naozaj dôležitý a nie je nič lepšie ako keď sa človek môže dobre vyspať. Učím sa vo všetkom hľadať balans a uvedomujem si, že ak som oddýchnutá, tak som omnoho produktívnejšia.

Čo pre teba znamená sebaláska?

Sebaprijatie a to, že sa dokážem mať rada taká, aká som a že nepotrebujem získavať tú lásku od iných, ale viem si ju darovať. Sebaláska je pre mňa dôležitá téma, verím tomu, že najprv musím mať rada samu seba, až potom ma môžu mať radi iní.

Aký svet by si chcela vidieť v roku 2050?

Svet, kde pochopíme, že sme sem neprišli zhromažďovať majetok, ale prišli sme sem žiť v láske, radosti a v porozumení. Svet, kde všetko bude ľahšie a nám všetkým bude ľahšie na duši. Svet, kde prijmeme nedokonalosti iných a aj tie svoje. Svet, v ktorom sa nebudeme posudzovať, ale najprv sa pozrieme na seba do zrkadla. Svet, v ktorom sa nebudeme obávať o vlastnú budúcnosť a budúcnosť ďalších generácií. Verím, že ten svet príde, musíme teraz na tom svete pracovať. Budúcnosť je v našich rukách a ja verím, že každý jeden z nás môže zmeniť ten svet. Každý z nás môže tvoriť to zrkadlo spoločnosti, v ktorej chce žiť. Verím tomu.